Dvor stojí na pohraničí Wielického podhoria, na okraji Stredných Beskýd, pri úpätí hory Chełm, nad riekou Stryszówka. Na konci 16. storočia ho nechal postaviť Adam Suski. Prízemie tvorí pozostatok pôvodnej stavby s charakterom obytnej obrannej veže, o čom vypovedajú dve dochované podpery a hrubé múry vybudované z pieskovcových kvádrov a vápennej malty. Dnes má podobu po prestavbe realizovanej Wilkońskými v roku 1741, ktorá premenila obranný dvorec na vidiecku rezidenciu v barokovom štýle. Poschodie s veľkými izbami bolo pristavené z dreva, kameňa a tehiel, budovu obiehajú kamenné, šikmé podpery, z troch strán boli pozdĺž celých múrov pristavené drevené verandy so zábradlím. Vonkajšie a vnútorné múry a stropy zdobia barokové maľby. V 19. storočí Julian Gorczyński zväčšil obytnú časť o dvojposchodový zadný trakt, ktorý už dnes nestojí. Väčšina malieb bola zmytá, zamaľovaná alebo pokrytá omietkou, boli vymurované klasicistické krby. Bol tiež založený anglický park. Drevené hospodárske stavby nahradili murované: sýpka, chliev a správna budova. Behom 2. svetovej vojny Nemci do dvora umiestnili poľnohospodársku školu a park určili na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Po vojne bol rozdelený na stavebné parcely, stromy vyrúbané. Vo dvore sa tiež skladovalo obilie a umelé hnojivá. V roku 1958 zdevastovaný dvorec prevzali Štátne zbierky umenia na Waweli. Po rekonštrukcii sa v ňom nachádzal Dom tvorivej práce a detský tábor, v roku 1969 bolo vytvorené múzeum. Dvorec predstavuje jednu z najzaujímavejších zemianskych rezidencií v regióne. Na ňom prezentované interiéry dýchajú atmosférou stredne zámožného poľského dvorca z 19. storočia. Expozícia zahrnuje salón s fragmentmi pôvodných malieb z 18. storočia s nábytkom, jedáleň s dlhým stolom, stoličkami a kredencom, pracovňu majiteľa s knižnicou a spálňu.