Takto písal kňaz Józef Tischner v „Panorame“ v roku 1993. Józef Tischner (pseudonym Wawrzek Chowaniec, Molinista, Józek Szkolny, Jegomość Józek) sa narodil 12.3.1931 v Starom Sączy, v rodine učiteľa. Otec bol riaditeľom školy v Łopusznej. Počas vojny opustila rodina Tischnerových Łopusznú. Do roku 1942 bývali v Rogoźniku. V roku 1945 sa Tischner začal vzdelávať v gymnáziu v Nowom Targu, kde urobil tzv. veľkú maturitu. V máji v roku 1950 sa stal študentom Teologickej fakulty Jagelovskej univerzity v Krakove. Za kňaza ho vysvätil biskup Franciszek Jop dňa 6. júna 1955. V rokoch 1955-1957 študoval na Fakulte kresťanskej filozofie Akadémie katolíckej teológie (AKT) vo Varšave. Po návrate do Krakova pokračoval v štúdiu na Historicko-filozofickej fakulte Jagelovskej univerzity.  Zároveň pracoval ako kaplán na fare sv. Mikuláša v Chrzanowe a fare sv. Kazimíra v Krakove. V roku 1963 obhájil doktorát na Jagelovskej univerzite a v roku 1974 sa habilitoval v AKT. Od roku 1963 prednášal filozofiu na Vyššom duchovnom seminári, neskôr na Pápežskej teologickej fakulte a od roku 1981 na Pápežskej teologickej akadémii v Krakove. Bol uznávaným kazateľom a pedagógom. Od roku 1980 prednášal filozofiu drámy na ŠVOŠ (Štátnej vysokej odbornej škole) v Krakove a filozofiu na Filologickej fakulte na Jagelovskej univerzite. V roku 1981 slúžil ako dekan na Filozofickej fakulte PAT (Pápežská teologická akadémia, v súčasnosti Pápežská univerzita Jána Pavla II.) a od roku 1985 bol na tejto vysokej škole docentom. Bol spoluzakladateľom a predsedom Ústavu pre vedy o človeku vo Viedni. Autor mnohých kníh, vrátane filozofických diel: „Filozofia drámy“, „Spor o existenciu človeka“, a taktiež zbierky skíc a esejí: „Svet ľudskej nádeje“, „Etika solidarity“, „Tischner číta katechizmus“. Zvláštne miesto v jeho tvorbe patrí dielu nadväzujúcemu na tradície goralského rozprávania s názvom „Dejiny filozofie po goralsky“, ktoré bolo v roku 1997 napísané podhalanským nárečím. Tischnerovi priniesli popularitu televízne programy a vysielania v rádiu. V sedemdesiatych rokoch sa stal známou osobnosťou intelektuálneho života v Poľsku. V posledných rokoch svojho života ochorel na rakovinu hrtanu. Zomrel 28. júna 2000 v Krakove, bol pochovaný 2. júla v Łopusznej. Mesačník a vydavateľstvo „Znak“ udeľuje od roku 2001 Tischnerovu odmenu. Od roku 2003 udeľuje Viedenský Ústav pre vedy o človeku Tischnerove štipendiá pre mladých poľských vedcov. Taktiež od roku 2003 pôsobí v Krakove nadácia „Ústav idey Józefa Tischnera“, ktorej cieľom je ochrana a rozširovanie intelektuálnych znalostí svojho patróna a tvorivé pokračovanie v najdôležitejších myšlienkach jeho filozofie. Pomníkmi sú školy venované na jeho počesť, hospice. Je patrónom Sociálnej základnej školy č. 1 v Tarnowe, ktorá ako prvá bola na jeho počesť pomenovaná a to dňa 10. marca 2001. Tohto sprievodcu venujeme veľkému mysliteľovi, úžasnému kňazovi, človekovi s veľkým srdcom, obdarenému neobyčajnou charizmou, majúcemu pochopenie pre ľudské slabosti a neobvyklý zmysel pre humor. Každý, kto si kňaza Józefa Tischnera pamätá, kto ho mal príležitosť stretnúť, číta jeho knihy alebo chodí po tých istých horských chodníkoch, sa bude môcť vybrať na nostalgickú cestu na miesta, s ktorými bol Józef Tischner spojený. Kultúrny chodník „Podhalanskými stopami kňaza Józefa Tischnera“ vyznačujú tabule nachádzajúce v opísaných obciach.