Obyvatelia hornatín nedovoľujú zabudnúť na minulosť, a preto vytvárajú múzeá a kultúrne inštitúcie. Predstavujeme tie, ktoré je určite dobré navštíviť!

Keď sme v Bochni, rozhodne by sme mali navštíviť baňu, v ktorej sa soľ ťaží od polovice 13. stor. Baňa bol v roku 2013 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Zvlášť odporúčame zvoliť trasu spojenú s podzemnou plavbou na lodi. Chcete sa cítiť ako stredoveký vojak? Nie je nič jednoduchšie. Archeopark Osada oráčov v Bochni vás prenesie do doby stredoveku. Bochniansky archeologický skanzen je miesto, kde môžete vyskúšať svoje sily pri výkone bývalých remesiel. O tom, že malé je pekné, sa môžete presvedčiť pri návšteve Múzea motýľov Arthropoda v Bochni. Inštitúcia vznikla na základe súkromnej zbierky a obsahuje viac než 4500 exponátov motýľov z celého sveta. Odporúčame si tiež prezrieť expozíciu v Prírodnom múzeu v Ciężkowiciach. Soľnú baňu vo Vieličke zapísanú na zozname svetového dedičstva UNESCO ročne navštívia zástupy turistov. Niekoľkohodinová prechádzka so sprievodcom umožňuje spoznať dejiny bane a ťažobného priemyslu. Jedinečná cesta podzemnými komorami a chodbami – pohľad na soľankové jazerá, soľné sochy a pomníky utkvejú v pamäti na dlho. Pod zem sa môžeme dostať s využitím šachty Regis, ktorá po stáročia slúžila na transport ťaženej soli. V bani sa nachádza prírodná rezervácia Kryštálová jaskyňa, ale s ohľadom na riziko škodlivých zmien mikroklímy, ktoré môžu viesť ku korózii kryštálov, nie je sprístupnená pre masové prehliadky. Ujsť by sme si nemali ani Múzeum krakovských žúp, kde nájdeme 20 tis. exponátov spojených s baníctvom. Návštevníkom sú sprístupnené dve expozície: podzemná – nachádzajúca sa na 3. úrovni historickej soľnej bane v hĺbke 135 m a na povrchu – v stredovekom župnom hrade. Po ťažkostiach prehliadky odporúčame odpočinok v gradovni.

V Nowom Wiśniczi ležiacom neďaleko Bochni môžeme nazrieť do Múzea Wiśnicka, ktoré je súčasťou hradného komplexu. Budete si v ňom môcť prezrieť napr. spisy, rukopisy, kópie, letáky, fotografie ukazujúce mesto, judaiká, relikty z bývalého karmelitánskeho kostola a dokonca originálne putá z wiśnického väzenia a jedinú dochovanú predvojnovú slávnostnú uniformu Väzenskej stráže. Jedným z najcennejších exponátov je v roku 2006 počas stavby štadiónu nájdená hlaveň dela zo 17. storočia, bohato zdobená, s erbom Szreniawa a iniciálami Stanisława Lubomirského.
Závan veľkého sveta kultúry možno okúsiť v Lusławiciach. Nachádza sa tu Európske centrum hudby Krzysztofa Pendereckého, ktoré je miestom stretnutia mladých adeptov hudby a ich majstrov. 
Keď sme v Bieczi, vyplatí sa zavítať do Múzea Bieczka sídliaceho v 4 objektoch: Kromerówka v renesančnom meštianskom dome z roku 1519, Dom s baštou, teda historický meštiansky dom z roku 1523, Kováčska bašta pochádzajúca z doby stredoveku a väzenie pod radničnou vežou.

V Stróżiach navštívime včelársky skanzen a v múzeu „Pod Wagą” v Zakliczyne uvidíme tradičné predmety dennej potreby. Vyplatí sa tiež vydať do skanzenu Drevenej ľudovej architektúry v Dobczyciach, v ktorom sa nachádzajú staré vidiecke budovy. Podobné exponáty boli nazhromaždené v Skanzene dediny na hornatine v Szymbarku.

V Múzeu naftového priemyslu a etnografie v Libuszy, umiestnenom na Banskej a priemyselnej trase, sa prenesieme k začiatkom poľského naftárskeho priemyslu. V obci vzdialenej 4 km od Biecza bývalí zamestnanci v naftovom priemysle, Anna a Tadeusz Pabisowí, nazhromaždili skutočné relikty minulosti, napr. destilačnú kolónu nafty, banskú kováčsku dielňu z polovice 19. stor., keramické nádoby na naftu a parafínové formy. V regionálnej komore „Grociarnia” v Jastrzębi môžeme vidieť staré metódy a pracovné nástroje a poznať každodenný život obyvateľov regiónu. Najstarší exponát je ale obmurovaná studňa vydlabaná v kmeni stromu. Odhaduje sa, že strom môže mať až štyristo rokov a samotný exemplár takmer dvesto.